Liečba tabletkami

Stratégia liečby cukrovky 2. typu sa skladá z viacerých krokov. Ak sa úpravou životného štýlu, diétou a pohybom nepodarí dosiahnuť optimálnu kontrolu cukru v krvi v priebehu 1 až 3 mesiacov, je potrebné začať liečbu tabletami. Niekedy je nutné začať liečbu tabletami alebo inzulínom hneď pri zistení cukrovky.

Pri cukrovke 1. typu sa používajú rôzne druhy inzulínu. Liečba tabletami je nevhodná.

Výber konkrétneho druhu liečby závisí od diabetológa, pričom v posledných rokoch sa zdôrazňuje individuálny prístup ku pacientovi. 

Lieky, ktoré sa používajú na zníženie cukru v krvi, účinkujú rôznym spôsobom. Niektoré podporujú vylučovanie inzulínu z podžalúdkovej žľazy, iné zvyšujú citlivosť tkanív na inzulín, znižujú inzulínovú rezistenciu, čím podporujú tvorbu a využitie krvného cukru, ďalšie spomaľujú štiepenie zložených sacharidov v čreve, alebo spätné vstrebávanie cukru do moča.

Väčšina liekov sa podáva v tabletách (orálne antidiabetiká), s výnimkou inzulínu a agonistov glukagónu podobného peptidu-1 (Victoza, Byetta, Bydureon, Lyxumia), ktoré sa podávajú injekčne.

Liečba cukrovky 2. typu

• 1. Lieky stimulujúce vylučovanie vlastného inzulínu z podžalúdkovej žľazy (pankreasu)
• a. deriváty sulfonylurey (glipizid, gliklazid, gliquidon, glimepirid, glibenclamid)
• b. deriváty meglitinidu (repaglinid, nateglinid)
• 2. Lieky zvyšujúce citlivosť na inzulín
• a. biguanidy (metformin)
• b. tiazolidíndióny (pioglitazon)
• 3. Lieky obmedzujúce vstrebávanie glukózy z čreva - inhibítory enzýmu alfa-glukozidázy
• 4. Zosilňovače inkretínového účinku
• a. agonisty glukagónu podobného peptidu-1 (exenatid, liraglutid, lixisenatid, exenatid LAR)
• b. inhibítory dipeptidyl-peptidázy-4 (sitagliptin, vildagliptin, saxagliptin, linagliptin)
• 5. Lieky obmedzujúce spätné vstrebávanie glukózy do moču – inhibítory sodíkovo-glukózového transportéra 2 (dapagliflozin)
• 6. Inzulín (humánny inzulín a inzulínové analógy)

Na začiatku liečby sa používa len jeden druh tabletiek. Pri zhoršení metabolickej kompenzácie sa pridáva ďalší druh tabliet s rôznym mechanizmom účinku, prípadne inzulín alebo zosilňovač inkretínového účinku. Tablety, ako aj inzulín, je potrebné užívať pravidelne a v dávkach, ktoré odporúča diabetológ. Snahou liečby cukrovky je aj dosiahnutie primeranej telesnej hmotnosti.

Účinok liečby je vhodné sledovať pomocou samostatnej kontroly cukru v krvi (selfmonitoring), dôležitá je pravidelná (3-4 mesačná) kontrola liečby cukrovky a konzultácia zdravotného stavu s diabetológom v ambulancii, ktorý zhodnotí aj prípadné nežiaduce účinky liečby.

Metformin (komerč. názov: Stadamet, Metformin, Metfogamma, Siofor, Glucophage a iné) sa považuje za liek prvej voľby pri liečbe cukrovky 2. typu. Mal by byť použitý u každého diabetika 2. typu, vyžadujúceho liečbu tabletkami, bez ohľadu na hmotnosť s ohľadom na pridružené komplikácie a kontraindikácie daného lieku. Pri liečbe bývajú niekedy tráviace ťažkosti (bolesti brucha, nevoľnosť, hnačky), ktoré sú zvyčajne prechodné a dajú sa znížiť postupným zvyšovaním dávky alebo preparátom s postupným uvoľňovaním účinnej látky (Glucophage XR). Liečba nevedie k prírastku hmotnosti. 

Deriváty sulfonylurey (komerč. názov: Gliclada, Diaprel MR, Glimepirid, Glibezid, Oltar, Glucotrol XL, Minidiab a iné) účinným spôsobom znižujú cukor v krvi. Najčastejším nežiaducim účinkom preparátov sulfonylurey je hypoglykémia (nízka hladina krvného cukru) a možný prírastok hmotnosti. Správnym dávkovaním a použitím preparátov sulfonylurey - gliklazid a glimepirid je možné riziko týchto nežiaducich účinkov znížiť.

Tiazolidíndióny (pioglitazon, komerč. názov: Actos) sa používajú v prípade neznášanlivosti metforminu alebo v kombinácii s metforminom a/alebo derivátom sulfonylurey, ak predchádzajúcou liečbou nie je možné dosiahnuť optimálnu metabolickú kontrolu. Niekedy spôsobujú opuchy dolných končatín a prírastok hmotnosti. 

Inhibítory enzýmu alfa-glukozidázy sú užitočné pri ovplyvnení vzostupu cukru v krvi po jedle. Môžu spôsobovať nafukovanie alebo hnačky. U nás je ich použitie práve pre tento nežiaduci efekt obmedzené.

Zosilňovače inkretínového účinku znižujú cukor v krvi v závislosti od príjmu potravy. Používajú sa v kombinácii s inými liekmi (metformin, derivátmi sulfonylurey). Agonisty glukagónu podobného peptidu-1 (komerč. názov: Victoza, Byetta, Bydureon, Lyxumia) znižujú nielen hladiny krvného cukru, ale vedú aj k zníženiu telesnej hmotnosti a krvného tlaku. Ich úvodným nežiaducim účinkom môže byť pocit na zvracanie, ktorý zvyčajne postupne vymizne v priebehu liečby. Inhibítory dipeptidyl-peptidázy-4 (komerč. názov: Januvia, Galvus, Onglyza, Trajenta) majú minimálne nežiaduce účinky, sú hmotnostne neutrálne. Existujú aj v kombinácii s metforminom (komerč. názov: Janumet, Eucreas, Comboglyze, Jentaduetto)

SGLT2 inhibítory (lieky obmedzujúce spätné vstrebávanie glukózy do moču) (komeč. názov: Forxiga) spôsobujú zvýšené vylučovanie cukru do moča. Okrem zníženia krvného cukru majú pozitívny účinok aj na telesnú hmotnosti a vysoký krvný tlak. Pri ich užívaní je potrebný zvýšený príjem tekutín aspoň o 0,5 litra/deň. Su vhodné iba u pacientov do 75 rokov, bez súčasných a predošlých ochorení močo-pohlavnej sústavy, kedže možu zvyšovať náchylnosť k zápalovým ochoreniam močovo-pohlavného systému, najmä u žien.    

Okrem liekov na zníženie krvného cukru pacient s cukrovkou často vyžaduje aj ďalšiu liečbu, najmä lieky na ovplyvnenie poruchy metabolizmu tukov, lieky na vysoký krvný tlak a podľa stavu aj malé dávky liekov nazývaných antiagregačné látky, ktoré sa užívajú na zníženie rizika tvorby krvných zrazenín a blokovania prietoku krvi do dôležitých oblastí tela ako sú srdce alebo mozog.

Hoci liečba diétou a zmenou životného štýlu zostáva v prvej línii liečby cukrovky 2. typu, väčšina pacientov (80-90%) vyžaduje pridanie niektorých liekov v snahe o dosiahnutie optimálnej metabolickej kompenzácie, ktorá vedie k zníženiu rizika vzniku dlhodobých komplikácií cukrovky.